"It´s weird not to be weird."

John Lennon

Šťastie je diskutabilný pojem ...

13. ledna 2011 v 20:06 | neowei |  Písomná tvorba
Aj keď sú Vianoce už dávno za nami , tak to pridávam až teraz - pravdupovediac - typing nieje práve disciplína v ktorej by som mohla súťažiť ...
Každopádne , je to poviedka . Trochu pochmúrna a depresívna ale povedala som si - všetci na Vianoce píšu presladené šťastné príbehy tak prečo by som ja nemohla napísať niečo iné ???
Keď to prečítate ( ak to niekto prečíta ) tak prosím popravde odpovedzte na anketu pod článkom .


P.S. Za spoluprácu ďakujem januš!

Enjoy !



Šťastie je diskutabilný pojem ...







Už pár dní bol celý dom , prevoňaný arómou škorice a borovicového ihličia.
Akoby aj nie . Boli Vianoce .
Poznáte to . Zdobenie stromčekov , pečenie perníkov , nakupovacia mánia ...
Tento rok však bolo niečo inak . Niečo nepatričné , znervózňujúce sa vznášalo v tej atmosfére pokoja a lásky.
Ticho .
Nie bežné ticho , keď po obede odpočíva celá domácnosť .
Ticho , ktoré sa zarezávalo do ušných bubienkov a spôsobovalo zúfalstvo a agóniu .



Erin sedela na parapetnej doske . Pozorovala deti hrajúce sa v snehu - na tvárach mali šťastné úsmevy a nošteky červené od zimy.
Po lícach jej stekali potôčiky sĺz . Trpko sa zasmiala .
Šťastie .
To bol pre ňu v poslednej dobe neznámy pojem.
Už to boli 2 mesiace . 2 mesiace plné depresívnych myšlienok a zničujúcej samoty.
Od vtedy , čo jej rodičia a malá sestra zomreli pri autonehode sa s nikým veľmi nebavila.
Bývala u starých rodičov a tri krát do týždňa strávila hodiny a hodiny u psychiatra , ktorý aj tak nič nevyriešil.
Všetci sa ju snažili utešiť , priviesť na iné myšlienky .
Zahnať spomienky .
Akoby sa to dalo .
Áno, boli chvíle, keď mala v mysli príjemné prázdno. No bola to len ilúzia; klamná, pominuteľná... Stačilo, aby videla na ulici smejúcu sa rodinku alebo veselú reklamu v televízií a pokoj sa vytratil. Niečo jej ho vytrhlo z duše, ako strháva chladný jesenný vietor lístie zo stromov, aby mohlo byť nemilosrdne zašliapané do zeme. Tupá bolesť sa jej zarazila do mozgu a ona mala odrazu problém udržať sa na nohách.
Spomienky... mučili ju, týrali, nedali jej spať. Už len pri obyčajnom letmom úsmeve okoloidúceho mala pocit, že sa zadusí...
Prečo? Prečo sa oni môžu smiať, prečo môžu byť šťastní, keď ona nemohla? Prečo jej tak ubližujú? Prečo sa jej do očí smejú? Čo urobila zle, čím sa previnila, že sa toto stalo... ?
Ostrý dráp zakliesnený do jej duše sa nie a nie vymaniť...





***





Bol Štedrý večer.
Z kostola sa po vetre niesla melódia kolied a sviatočných piesní. V oknách domov blikali vianočné stromčeky a na oblohe sa ligotali prvé hviezdy.


Erin na to všetko pozerala s opovrhnutím.
Ako môže niekto oslavovať ? A navyše Boha ? Boha , ktorý dopustil aby jej rodina zomrela ?
Na ulici bola sama . Vyhovovalo jej to.
A mala cieľ . Prázdnu myseľ . Už bola blízko .



Za pár minút dorazila k mostu.
Klenul sa nad hlbokým kaňonom. Na jeho dne sa linula rieka , ktorá bývala v tomto období zamrznutá .
Posadila sa na betónové zábradlie a pozrela sa dolu .
Bola to riadna výška.
Ak by skočila bolo by to rýchle a bezbolestné.
Všetky problémy by boli fuč . Ako mávnutím čarovného prútika.
No , čo veď sú Vianoce - čas zázrakov , pomyslela si trpko , Dávalo by to zmysel . A hovorí sa , že keď padáš cítiš sa slobodný .
,, Pekný večer , však ? "
Erin sa strhla od prekvapenia, keď sa pri nej ozval hlboký mužský hlas .
Obzrela sa .Vedľa nej stál čiernovlasý muž okolo štyridsiatky v hrubom zimnom kabáte.
Neodpovedala.
,, Oliver Bard , teší ma. " , predstavil sa neznámy a napriahol k nej ruku.
,, Erin Ansariová . " , zamrmlala Erin a uprela zrak dolu na tenkú stužku rieky .
,, Čo robí taká pekná mladá dáma na Štedrý večer práve tu ? , opýtal sa Oliver.
,, A čo tu robíte vy ? " , nepríjemne mu odvrkla .
Chvíľu bolo ticho. Bolo počuť iba svišťanie vetra a vzdialený chorál kostolných zvonov.
Erin už začala dúfať , že odíde a nechá ju na pokoji , keď sa oprel rukami o múrik a pozrel na ňu prenikavým pohľadom.


,, Chodím sem každý Štedrý večer už rokov. " , povedal ticho Oliver.
,, Odvtedy , čo tu zomrela moja manželka a dcérky. Mali ťažkú autohaváriu . Manželka - Melanie - a Marianne- mala len 2 roky - zomreli na mieste. Staršia Katy zomrela v nemocnici na následky zranení. " , tvár sa mu skrivila bolesťou keď mu myseľ zaletela k nepríjemným spomienkam.
,,Boli také mladé . Celý život mali pred sebou. " , zašepkal a jediná slza stiekla po jeho líci až na zem , kde splynula s čerstvým snehom.
,, Chodím sem spomínať. Raz ročne si uctiť ich pamiatku ... " , v jeho očiach sa však náhle objavila vyrovnanosť a odovzdanosť osudu. ,, A viem , že tam kde sú - nech je to kdekoľvek - sú určite šťastné. Aj ja som už šťastný. Prekonal som to . Znova som sa zamiloval. Mám ženu , ktorá ma miluje a nedávno sa nám narodila dcérka .
Je malá ako bábika " , zasmial sa Oliver.

,, To ma teší . " , povedala sucho bez záujmu Erin ale dráp držiaci jej dušu sa začal podozrivo trhať.
,, Vidím v tvojej tvári vpísanú veľkú bolesť , Erin . ", povedal Oliver a sledoval ako si nasadila na tvár obrannú masku . Strnulosť a ľahostajnosť. Tak sa správal aj on . Dlhé roky . Dlhé premárnené roky.


,, Máš pocit , že ti nikto nerozumie a všetci sa ti smejú . Viem to . Tak to bolo aj so mnou.
Ale ... nekonaj unáhlene. Môžeš tým ublížiť mnohým ľuďom. " , povedal a pozrel na ňu takým pohľadom , že Erin mala pocit , že vie čo chce urobiť. Alebo chcela ?
,, Život mnoho berie ale mnoho nám aj dáva ...

Veľa vecí stratíme a máme pocit, že to už nezvládneme. No stratené sa nám nakoniec vždy vráti. Hoc , nie nutne v takej podobe ako očakávame ...
Zbohom Erin . A Veselé Vianoce ! " , žmurkol na ňu a s letmým úsmevom na perách sa otočil a vydal sa cestou smerom k mestu .




Erin potom dlho sedela sama. Postupne utíchli všetky koledy aj zvony a začalo snežiť.
Pozrela dolu do priepasti. Hlbočina sa jej už nezdala taká lákavá.
Zrazu dostala chuť na kapustnicu.
Možno že babička jej trochu nechala.
Postavila sa a rozvírení sneh vytvoril malé obláčiky.
Usmiala sa.
Obrátila tvár k nebu a prvýkrát si na seba nechala dopadnúť snehové vločky bez pocitu márnosti.





tears





neowei, ktorá dúfa , že sa vám to páčilo ...
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Pôjdeš na nejaký z týchto filmov ???

Ano .
Nie .
Možno .

Komentáře

1 toxický odpad toxický odpad | Web | 18. dubna 2011 v 23:38 | Reagovat

Takže...
Máš veľkú slovnú zásobu a veľmi dobré vyjadrovanie. Celkový dojem z poviedky mi pokazilo číslo dva ktorím si nahradila písmená. Inak keby to bolo trochu dlhšie, mohla by si to aj vydať.

P.S.
Ja by som Erin nechal skočiť... :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama